logo

Čo je geopark

Geopark predstavuje územie obsahujúce jedno, alebo viac miest vedeckej dôležitosti nielen z geologického aspektu, ale aj z hľadiska jeho archeologickej, ekonomickej alebo kultúrnej osobitosti európskeho významu. Ide o geologicky cenné územie, na ktorom sa vzájomnou spoluprácou stakeholdermi so štátnymi, alebo súkromnými organizáciami, samosprávou, v neposlednom rade aj s miestnymi obyvateľmi rozvíjajú aktivity na podporu rozvoja oblasti a podporu návštevnosti a vzdelanosti širokej verejnosti. Z hľadiska ponuky majú význam nielen geologicko-montanistické objekty a javy, ale nemenej dôležité sú aj ďalšie zaujímavosti v podobe kultúrnych či ekologických fenoménov ako aj archeologické a historické pamiatky. Územie geoparku sa neradí medzi územia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzovali ľudské aktivity samozrejme vynímajúc oblasti, ktoré už majú udelený ochranný status ako napr. územie CHKO, kultúrne pamiatky, prírodné rezervácie a pod. Geopark spája propagáciu geologického dedičstva s regionálnym rozvojom a zoznamuje širokú verejnosť s geologickými procesmi, významom prírodných zdrojov a ich využitím v hospodárskej a kultúrnej histórii.

O nás

Sme tímom ľudí ochotných „slúžiť“ v službách iným

Občianske združenie Geopark Zemplín vzniklo v marci 2018 zápisom do Registra občianskych združení na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky podľa zákona 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Naše združenie bolo založené na vykonávanie, predovšetkým, neziskových a všeobecne prospešných služieb. Získaním grantu v roku 2019 združenie zameralo svoju hlavnú činnosť, založením manažmentu, na zriadenie a vybavenie Geoparku Zemplín, ako územia s perspektívou začlenenia medzi geoparky. Za účelom zdvihnutia povedomia o oblasti Dolného Zemplína v budúcnosti svoje aktivity plánujeme zamerať hlavne na projekty rozvoja geoturistiky, tvorby a ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok či organizáciou kultúrnych a edukatívnych podujatí. Cieľom projektu Geopark Zemplín je zvýšenie návštevnosti vyčlenených geologických, ekologických, historických a kultúrnych lokalít v oblasti Dolného Zemplína ako nového produktu cestovného ruchu. V neposlednom rade bude úlohou projektu aj zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja a ochrana životného prostredia tohto územia. V súčasnosti je územie alokované do jestvujúceho územia Vinohradníckej oblasti Tokaj. Postupne sa mapujú vytypované územia, za účelom odhalenia geologicko – montanisticky zaujímavých lokalít, s možnosťou ich sprístupnenia verejnosti. Podľa správy o území Zemplín s perspektívou jeho začlenenia medzi geoparky je do oblasti vytypovaných 30 obcí spadajúcich do juhozápadnej časti okresu Trebišov s rozlohou 332 km2. Toto navrhované územie nie je záväzné rozlohou ani počtom katastrálnych území. Bolo určené ako minimálny funkčný základ z hľadiska udržateľnosti manažmentu územia potencionálneho geoparku. Do budúcna je možné toto územie upravovať podľa jeho diverzity vzhľadom na preukázanie trvalého záujmu dobrovoľne sa podieľať na tvorbe ponuky cestovného ruchu v geoparku. Manažment nášho občianskeho združenia sa bude usilovať sa o získanie spoluaktérov, ktorým záleží na rozvoji oblasti a ktorí budú nadchnutí myšlienkou využitia jedinečnosti územia Zemplína tak ako my v občianskom združení Geopark Zemplín. Verím, že sa nám spoločne podarí vytvoriť územie, doteraz známe hlavne dobrým vínom, ktoré bude bohaté na poznanie, zážitky a aktívne využitie voľného času. Občanom chceme poskytnúť pohľad na Zemplínsku vrchovinu tak ako nám to ona sama podáva svojím geologickým formovaním až po dnešnú podobu. Chceme v tomto smere vyvíjať edukatívnu činnosť, nielen pre našich školákov, za účelom identifikovania a zvyšovania povedomia o geologickom utváraní územia, na ktorom spoločne žijeme.

Tešíme sa na vašu návštevu a spoluprácu

Minerály

Obsidián

Obsidiány vznikli rýchlym chladnutím kyseliny kremičitej. Najbližšie nálezisko je v Arménsku. Najväčšie náleziská sú v USA kde ich aj nazývajú Apalačské slzy.

Obsidián

jasper

Jaspisy sú typické hlavne pre Zemplínske vrchy. Lokalita sa vyznačuje koralovými a hradbovými Jaspoachátmi. Prevláda u nich červena farba.

Jaspis

Chloritycký Opál

Vznik Chlorityckého Opálu bol spôsobený doznievaním sopečnej činnosti, kde nízko termálne roztoky boli obohatené kyselinou kremičitou a následne vytláčané po puklinách na povrch zemskej kôry. Často sa vyskytujú ako žilky či hniezda v Andezitoch, Túfoch a Ryolitoch.

Chloritycký Opál

Jaspis

Ojedinelý výskyt žlto-oranžových Jaspisov môžeme nájsť na lokalite Zemplín a Brehov. Naopak, hojný výskyt je na lokalite Sirník. V okolí obce sú roztrúsené na rozsiahlych poliach. Sú to najkrajšie Jaspisy, ktoré pre ich výraznú farbu a kvalitu voláme aj Zlaté Jaspisy.

Jaspis Zlatý

Chalcedón

Chalcedón modrý, ale aj jeho iné farebné variácie, je výsledok doznievania sopečnej činnosti, kde nízko termálne roztoky boli obohatené kyselinou kremičitou a následne vytláčané po puklinách na povrch zemskej kôry.

Chalcedón

Kremeň

Kremeň je najrozšírenejšia zložka na našej planéte. Vytvára žily, ale aj kryštalické formy. Kremeň má rôzne farebné variácie od ktorých je aj odvodený názov Horský kryštál. Je čírej farby.

Kremeň

Geografia geoparku Zemplín

Navrhované územie geoparku Zemplín sa rozkladá na ploche 332 km2.
Na uzemi 30 obcí Dolného Zemplína bolo vyčlenených 80 reprezentatívnych lokalít.

turisticka_mapa

Geografia geoparku Zemplín

Navrhované územie geoparku Zemplín sa rozkladá na ploche 332 km2.
Na uzemi 30 obcí Dolného Zemplína bolo vyčlenených 80 reprezentatívnych lokalít.

332
rozloha geoparku Zemplín v km2
80
vyčlenených lokalít
30
obcí Dolného Zemplína

Zemplínsky región

Ďalší partneri

Borša
Borša
Hraň
Hraň
Malá Tŕňa
Malá Tŕňa
Streda nad Bodrogom
Streda nad Bodrogom
Zemplínske Jastrabie
Zemplínske Jastrabie
Zemplínske Jastrabie
Ondrej Beňo

Geológia regiónu

Zemplínske vrchy sú horským celkom, ktorý sa rozprestiera v oblasti juhovýchodného Slovenska, na rozhraní Západných a Východných Karpát. Sú obklopené rovinatým terénom Východoslovenskej nížiny a prevažne po svojom obvode aj celým radom vyčnievajúcich vyhasnutých sopiek. Hoci svojou rozlohou sú pomerne malým vyzdvihnutým územím, ich jedinečnosť spočíva vo veľmi rozmanitej a zložitej geologickej stavbe.Počas dlhého geologického obdobia od prvohôr až po súčasnosť sa udialo niekoľko významných geologických procesov, ktoré sformovali krajinu do súčasnej podoby. Rôzne typy hornín predstavujúce všetky geologické obdobia vyskytujúce sa na povrchu sú dôkazom zložitého geologického vývoja Zemplínskych vrchov.

V období starších prvohôrbola veľká časť územia Západných Karpát zaplavená morom. V oblasti Zemplínskych vrchov sa horniny začali usadzovať v mladších prvohorách – v karbóne, približne pred 306 mil. rokov. Ide o súbor usadených hornín tvorený pieskovcami, zlepencami, ílovitými bridlicami, tufmi. V tomto období nastal výraznejší rozpad staršieho horninového podkladu na jednotlivé bloky a vytvárali sa čiastkové preliačiny (poklesnuté územia) a vyvýšeniny. Poklesnuté územia boli zapĺňané úlomkami z vynorených a dvíhajúcich sa okrajov pohorí. Podnebie bolo v tom čase teplé a vlhké s dostatočným množstvom zrážok. Pomerne dlhšie obdobie sa horniny usadzovali prevažne v riekach a jazerách. Úlomky rastlín i kmene stromov boli povrchovými tokmi znášané do poklesnutých oblastí, kde v určitej časti karbónskeho obdobia vznikali močiare. Dôkazom toho sú výskyty uhoľných slojov v okolí Veľkej Tŕne. Ku koncu tohto obdobia prebiehalo usadzovanie úlomkov v jazerách a v plytkovodnom morskom prostredí, o čom svedčí prítomnosť morských mikroorganizmov v horninách. Vývoj územia bol ovplyvnený aj sopečnou aktivitou, ktorej výsledkom boli ojedinelé výlevy kyslej lávy (s vysokým obsahom oxidu kremičitého). Začiatkom permu došlo k rýchlej zmene podnebia. Vlhké podnebie sa zmenilo na suché. Výrazne sa to prejavilo v pestrejšom zafarbení hornín (červené, zelené, fialkasté), ktoré môžeme nájsť v okolí Kašova, Černochova i Malej Bary.

V druhohorách oblasť dnešných Zemplínskych vrchov poklesla do väčších hĺbok čo malo za následok neprerušené usadzovanie hornín v plytkomorskom prostredí. Toto obdobie je zastúpené usadenými horninami – zlepencami, kremencami, pieskovcami, ílovitými bridlicami, vápencami a dolomitmi. Územie Zemplínskych vrchov a ich okolie bolo od konca druhohôr až do začiatku treťohôr súšou. Horniny v tomto období podliehali zvetrávaniu a erózii a rieky ich odnášali mimo pohoria. V období treťohôr začala oblasť Zemplínskych vrchov poklesávať pozdĺž zlomov a vytvorila sa vnútrohorská panva s plytkomorským až hlbokomorským prostredím. Neskôr sa usadzovanie hornín v oblasti mora prerušilo a územie sa stalo súšou. More ustupovalo a opäť zalievalo súš, čo sa vystriedalo aj niekoľkokrát. Významným geologickým dejom v období treťohôr bola sopečná aktivita. Láva ryolitového aj andezitového zloženia prenikala z hlbín Zeme a vylievala sa pozdĺž zlomov na povrchu i pod hladinou mora. Tak vznikali dnes už vyhasnuté sopky, ktoré sa nachádzajú prevažne po obvode Zemplínskych vrchov a ich bezprostrednom okolí. Koncom treťohôr more ustúpilo, vytvorili sa jazerá i rieky. Vznikali plytké močariská, z ktorých vyčnievali močiarne dreviny a na súši bol rozšírený listnato – ihličnatý les.

Štvrtohory sú najmladšou a zároveň najkratšou časovou periódou geologického vývoja Zeme, ktorá začala približne pred 2,6 mil. rokov a trvá do súčasnosti. Charakteristické sú opakované zmeny podnebia, ktoré sa prejavovali striedaním teplejších a suchších fáz – medziľadových dôb s chladnejšími a vlhkejšími ľadovými dobami. Po období treťohôr tu naďalej pokračoval jazerno – riečny vývoj s ukladaním prevažne ílovitých a piesčitých sedimentov. Skamenelé organizmy, ktoré sa našli v horninách poukazujú na nevysychajúce, pokojné prostredie s množstvom jazierok, meandrujúcimi riečkami a potokmi. Neskôr však nastalo oteplenie, podnebie bolo mierne, iba o niečo teplejšie ako v súčasnosti. Na hladine stojatých vôd voľne plávali vodné papradiny. V takomto prostredí sa usadzovali hlavne prachovité, ílovité a čiastočne piesčité sedimenty. Koncom tohto obdobia sa riečna sieť rozšírila a prepadnuté oblasti boli vypĺňané hrubými súvrstviami piesčitých hornín.

Expozícia